Tragédia sa vraj zvykne opakovať ako fraška

Autor: Roman Volanský | 3.2.2016 o 18:28 | (upravené 4.2.2016 o 10:03) Karma článku: 4,87 | Prečítané:  1181x

Tragédia sa vraj zvykne opakovať ako fraška. Na Slovensku sa možno znovu zopakuje ako tragédia. A osoby a obsadenia sa v porovnaní s rokom 2012 pomenia iba čiastočne.

Richard Sulík si na sociálnej sieti masívne zasponzoroval útočný, veľmi osobný hejt na Radoslava Procházku. Robí to už dlhší čas, ale tento posledný kúsok svojou agresivitou predčil aj tie predchádzajúce.

V istom zmysle to má logiku. Sulíková strana bojuje o prežitie a jej predseda vie, že každý jeden hlas, ktorý vezme Procházkovi, mu môže pomôcť preliezť do parlamentu. Nič iné, ako útočiť tam, kde môže nazbierať hlasy, mu ani nezostáva.

Tejto logike však chýba akákoľvek vízia sveta po piatom marci. Nie, nejde mi o hĺbku osobných zákopov, ktoré tým Sulík vykopáva. Ide mi o úplný nedostatok akejkoľvek stratégie.

Víťazstvo, resp. porážka v súboji so Smerom nikdy nestála a nepadala na pár percentách neoliberálnych barikád, ktoré chcú Fica vidieť, obrazne povedané, v kaluži krvi. Týchto ľudí netreba nijako zvlášť povzbudzovať, oni prídu. Rovnako ako prídu Ficovi skalní. To, čo rozhoduje, či bude vládnuť krajná autoritárska pravica smerákov alebo pestrý pravý stred, je rozhodnutie obrovskej masy ľudí okolo stredu – ľudí, ktorí sú jedny voľby schopní voliť SDKÚ, ale o dva alebo štyri roky kľudne aj Smer. A potom zase inak. Sú ich státisíce.

Jedinou šancou toho, čo sa tu zvyklo označovať za pravicu, vždy bolo postaviť sa za chrbát alebo po boku človeka, ktorý tento stred dokáže osloviť. Kedysi to bol Dzurinda, potom chvíľu Radičová. Po prezidentských voľbách túto schopnosť preukázali Kiska s Procházkom. Sulíková šanca stať sa ministrom financií, o čom rád hovorí, sa odvtedy volá práve Procházka. Nevolá sa Figeľ, ani Bugár, a už vôbec sa nevolá Matovič. Možno sa mu to zdá nespravodlivé, ale tak to jednoducho je.

Na rozdiel od Bugára, ktorý si dlhodobo a premyslene hrá svoj plán koalície so Smerom, a na rozdiel od Miškova, ktorý v tom od samého začiatku je a až do zaslúžene trpkého konca aj zostane iba na špinavú robotu, podozrievať z postranných úmyslov Sulíka nemá zmysel. Robí to z presvedčenia. Ak to chce na plné ústa, tak áno, robí to z vlastnej hlúposti.

Vďaka útokom na Procházku sa mu síce naozaj môže podariť pretlačiť sa do parlamentu. Ale za cenu, že zostane europoslancom v Bruseli, nie ministrom financií. Lebo čím silnejší výsledok Procházku, tým vyššia šanca pre Sulíka. Ale aj naopak, čím slabší Procházka, tým bezvýznamnejší Sulík.

Slováci majú škodoradosť v krvi a veľa z nich sa nemôže dočkať, ako Procházku stlačia dole niekam k desiatim percentám. Akurát, že tým zbavia akejkoľvek hry aj svojich vlastných favoritov. A keď na to prídu, už  bude neskoro. Pyrrhos nad svojim „víťazstvom“ takisto skôr nariekal.

V tejto realite je ťažko rozumieť aj Procházkovej pasívnej rezignácii na štýl Gándího. Ešte pred pár mesiacmi dávalo logiku, aby na útoky sprava neodpovedal a vytváral tým v ľuďoch dojem, že sa dokážu dohodnúť a že s každým komunikuje. Teraz to má aký-taký zmysel iba za predpokladu, že on sám ešte verí v možnosť stredopravej vlády a chce ju zostaviť. Ak by chcel vládnuť so Smerom, mal by práve teraz prejsť do protiútoku, lenže nie voči Smeru, ktorému nemá čo vziať, ale voči tým, ktorí sa s ním naťahujú o každý hlas. Zámienok dostal dosť a podľa toho, ako s nimi naloží, veľmi ľahko zistíme, o čo mu ide. Ak si potiahne líniu proti Ficovi a zvyšok pravice si nebude všímať, bude to znamenať, že sa rozhodol živiť nádej na premiérsky mandát. Ak sa naopak pustí práve do malých pravicových strán, bude to znamenať, že na vládu s nimi rezignoval.

Radičovej vláda mala prvýkrát na vlásku, keď niekoľko poslancov Mostu-Híd a vraj aj SDKÚ hlasovalo za Trnku ako generálneho prokurátora. Nakoniec to dopadlo tak, že ju dal dole až euroval. Sulíkov podiel na páde Radičovej vlády bol ledva polovičný. Čudné je, že teraz tak zúfalo bojuje o to, aby sa o podiel na tom, že tá Prochazkova ani len nevznikne, nemusel deliť vôbec s nikým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?