Príbeh Váhostavu Juraja Širokého pôsobí priam ako vytrhnutý kdesi z polovice 90. rokov minulého storočia. Spoločnosť zakontrahovala štátnu zákazku na výstavbu diaľnic, na jej realizáciu najala množstvo subdodávateľov, od stredných firiem až po partie drobných živnostníkov a po vyplatení peňazí od štátu nechala svojich dodávateľov na holičkách.
Aktíva medzitým smerujú do zahraničia, kde si Váhostav už skôr na dobré slovo „požičal“ od spriaznených firiem. Namiesto vyplatenia pláce chlapom, ktorí na týždňovkách živia svoje rodiny v hladových dolinách, bude mať prednosť vrátenie údajného „dlhu“ cyperskej firme, o ktorej sa šepká, že má podobné vlastnícke pozadie ako samotný Váhostav. Peniaze nie sú, konkurz by podľa riaditeľa dlžnej firmy priviedol na ulicu tisícky zamestnancov, tak sa poďho firmu „zachrániť“ v reštrukturalizácii. Váhostav prežije, živnostníkom sa vyplatí 15% dlhov a podnikáme ďalej. Také slovenské.
Od samého začiatku sa natískalo „politických“ riešení hneď niekoľko.
Vláda Róberta Fica navrhuje vyplatiť nezabezpečeným veriteľom 50% dlhu zo štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky s tým, že ho Váhostav štátu raz vráti. Toto tvrdenie vzhľadom na slovenskú skúsenosť nevyznieva inak, ako snaha o zametenie kauzy pod koberec za peniaze nás všetkých.
Ján Figeľ (KDH) toho o riešeniach zatiaľ moc nepovedal. V relácii TA3 V politike navrhol, aby reštrukturalizáciu v tejto kauze dozoroval prokurátor. Stalo sa. Vzhľadom na jeho kompetencie v civilnom konaní bude viac menej štatistom.
OĽANO navrhuje, aby sa pri reštrukturalizácii mohol veriteľ stať akcionárom alebo spoločníkom dlžníka. Výborný nápad hodný Matoviča, dostať namiesto výplaty bezcenné akcie vytunelovanej spoločnosti, ktorej biznis model je založený práve na prepojení medzi vlastníkom a politikmi. Koľko bonitných štátnych zákaziek by tak Váhostav bez Juraja Širokého získal?
Svoj kus lacnej politickej reklamy si uchmatla aj SDKÚ. Na sobotňajšom stretnutí ústrednej rady v Strečne boli chlebíčky natoľko výdatné, že strana navrhla posunúť splatnosť dane z pridanej hodnoty (DPH) až po úhrade faktúry. Okrem toho, že uvedené riešenie už veriteľom Váhostavu nijako nepomôže, zabudli niekdajší ekonomickí experti na rozpor so smernicou Európskej komisie. Tá odklad splatnosti DPH členským štátom neumožňuje. Niektorí politickí pamätníci zaiste vylovia v hlave problém, ktorý podobný návrh zákona spôsobil v Bruseli bývalej ministerke financií Brigite Schmögnerovej, keď sa v podobnom duchu do roku 2001 usilovala oddialiť splatnosť vratiek DPH. A to sme ešte neboli ani v EÚ, iba sme harmonizovali právne systémy.
Problém nie je v zákonoch
Slovenský právny poriadok nie je dokonalý. Domnievam sa však, že riešenie celého problému kauzy Váhostav nespočíva v oprave zlých zákonov. Je to problém morálky našej spoločnosti, čoho všetkého sú niektorí ľudia schopní a čo všetko sme im my ostatní ochotní tolerovať. Nás všetkých pritom zastupujú orgány štátu a tie pri ochrane záujmov ľudí fatálne zlyhávajú.
Ak v predajni potravín prichytí majiteľ drobného zlodeja pri krádeži, zlodej musí škodu nahradiť. Nijak nad tým nešpekulujeme. Túto paradigmu sme si na Slovensku osvojili už dávno. Médiami dnes prebehla správa, že Špecializovaný trestný súd odsúdil kardiochirurga Viliama Fischera za korupciu. Donedávna nevídané, ale posúvame sa. Dozrel čas osvojiť si aj zodpovednosť za skutky doteraz nedotknuteľných.
R. Procházka: Veriteľov by mal vyplatiť Široký
Najlepšie riešenie býva často práve to najjednoduchšie. Pomenoval ho včera práve predseda strany SIEŤ Radoslav Procházka, keď vyzval, aby bola škoda napáchaná Váhostavom uhradená Jurajom Širokým, napríklad predajom jeho vily na Bahamách alebo hotela Double Tree Hilton v Bratislave.
Prokuratúra má už teraz na stole vážne podozrenia, že Váhostav bol vytunelovaný úmyselne a že celá reštrukturalizácia je podvodná. Vo veci dokonca začala trestné stíhanie. Páchateľ tak zodpovedá za škodu celým svojim majetkom. Zákon už dnes dáva možnosť prokuratúre predbežne zaistiť majetok v trestnom konaní.
Pán Čižnár, je to jednoduché. Stačí nabrať odvahu a vymazať si z mobilu kontakty na niektorých svojich spolužiakov. Možno preto, aby mali poškodení živnostníci na chleba, možno na výstrahu pre ostatných oligarchov a možno iba preto, že už viac nechceme žiť v povestných 90. rokoch.